Program LIFE
Príroda a biodiverzita - NATURA 2000


Untitled Document

Projektové územie CHVÚ Senné

História.

Územie Senné sa nachádza v tzv. Senianskej zníženine ( depresií ), ktorá vznikla v ranom pleistocéne v dôsledku tektonických poklesov Východoslovenskej nížiny. Preto bolo po tisícročia zaplavované roztápajúcim sa snehom v Karpátoch, alebo po prívalových dažďoch. Voda modelovala charakter územia a ovplyvňovala život miestnych obyvateľov. Popri neistom gazdovaní (kvôli záplavám) sa venovali rybárčeniu a poľovaniu. Množstvo vtáctva, ktoré nachádzalo po povodniach ideálne podmienky lákalo i prvých ornitológov aj z ďaleka. Prvé snahy o ochranu územia siahajú do obdobia medzi dvoma svetovými vojnami. V r. 1955 bolo územie Senianskej depresie vyhlásené za Štátnu prírodnú rezerváciu. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bolo zahrnuté do programu vodohospodárskych úprav Východoslovenskej nížiny, ktorého súčasťou bola aj výstavba Zemplínskej Šíravy, čím sa zamedzilo záplavám. Pre lepšie využitie podmáčaných plôch sa v katastroch obcí Senné, Iňačovce a Blatná Polianka začala budovať rybničná sústava. Tá ponúkla vodnému vtáctvu možnosti pre zahniezdenie.

Opis územia.

Centrom Chráneného vtáčieho územia, ktoré má 2703 ha, je rybničná sústava. Zahŕňa v sebe 26 chovných rybníkov a jeden mimoprodukčný rybník, ktorý je chránený ako Národná prírodná rezervácia Senné – rybníky (213,31 ha) s ochranným pásmom zahrňujúcim časť chovných rybníkov (211,28 ha). Celková rozloha rybničnej sústavy je okolo 700 ha. V NPR sa nachádzajú tri vtáčie ostrovy, na ktorých hniezdia početné populácie chavkošov nočných a menšie populácie volaviek striebristých a kormoránov. V porastoch pálky a tŕstia hniezdia potápky, lysky, chriaštele, kačice, labute, volavky, kane a mnohé ďalšie druhy. NPR a jej ochranné pásmo je od 2.7.1990 zapísaná v zozname ramsarských lokalít medzinárodného významu.
V okolí rybnične sústavy sa nachádzajú rôzne typy lúk od sezónne zaplavovaných až po suché a fragmenty malých močiarov. Sú na nich terénne zníženiny tzv. depresie, pozostatky starých ramien a odtokov vody po záplavách. Poskytujú vtáctvu ďalšie príležitosti pre zber potravy a hniezdenie. Z nich v súčasnosti najznámejšia je asi lúka Ostrovík, kde už boli realizované opatrenia pre udržanie vody v krajine opravou starých stavidiel. Lúku využívajú vzácne volavky purpurové, rôzne druhy bahniakov pre zber potravy a hniezdi tu niekoľko druhov kačíc.

Podrobný opis územia s projektovými aktivitami.

Rybničná sústava a chovné rybníky
V súčasnosti sú využívané na intenzivny chov rýb. S ním je spojené odstraňovanie porastov pobrežnej vegetácie. Relatívne dobré porasty pálky a tŕstia sa zachovali už iba na rybníkoch č.6 a 7. Hniezdi na nich celá populácia lyžičiarov bielych a časť volaviek popolavých, významná časť populácií chochlačiek sivých, vrkočatých, potápok a iných druhov. Aplikovanie aqua-enviromentálnych schém má podnietiť hospodárov k zachovaniu pobrežných porastov tým, že im budú preplatené ujmy, ktoré im tým vzniknú.

Národná prírodná rezervácia a ochranné pásmo
Význam NPR po privatizácií rybničnej sústavy a začatí intenzívneho hospodárenia silne vzrástol. Vtáky tu nachádzajú kľud. Stabilne sa v nej vyskytuje niekoľko tisíc jedincov. Na väčšom hniezdnom ostrove je zmiešaná kolónia brodivcov (volavka striebristá 8-14 párov a chavkoš nočný 40-80 párov) s kormoránmi (10-12 párov). V NPR hniezdi 80-90% potápok čiernokrkých, lysiek a čajok smejivých i bielohlavých. K tomu celý rad vzácnych druhov (volavka purpurová 2-4 p., bučiak trsťový 2 p. kaňa močiarna 2-4 p. a iné). Vodná plocha je kľúčová pre oddych migrujúcich kačíc.
Oprava hrádze, nápustného a výpustného objektu NPR má zabezpečiť vhodný vodný režim v rezervácií.
V ochrannom pásme na rybníkoch č. 3 a 4 sú najzachovalejšie porasty tŕstia a porastov vodných rastlín. V nich hniezdi celá populácia volavky bielej a najväčšie populácie volavky popolavej a purpurovej. Pomocou aqua-environmentálnych schém by sa mal zachovať tento biotop.

Lúka Šianec
Lúky východne od rybničnej sústavy so zvyškami dávnych meandrov a solitérnymi stromami. Relatívne dobre zachované depresie vytvárali ešte v roku 2000 súvislé vodné plochy s vodným rastlinstvom. V jarnom období sa tu zhromažďovali desiatky volaviek a kačíc. Celoročne tu lovia kane močiarne a v najnižších miestach i volavky purpurové. Na suchých miestach sú početné populácie trasochvostov žltých, pŕhľaviarov, prepelíc i menšia populácia globálne ohrozeného chrapkáča poľného.
Celé územie je v súčasnosti odvodnené Topoľovým kanálom a lúky vysychajú. Vybudovaním stavidla na Topoľovom kanáli by sa mala zvýšiť hladina podzemnej vody a podporiť revitalizácia starých meandrov riečky Cibavka.

Lúka Ostrovík
Je jedna z najcennejších lúk v lokalite, ktorá je po oprave dvoch stavidiel veľmi dobre podmáčaná. Sú tu významné loviská volaviek, chavkošov i lyžičiarov a hniezdiská kačíc, lysiek a labutí. Nekosením sa charakter lúky mení na močiar. Rozloha lúky umožňuje zabezpečením vhodného vodného režimu a kosenia kombináciu zachovania stavu pre tieto druhy ako aj vytvorenie nových hniezdnych možností pre druhy bahniakov ( breháre čiernochvosté, kalužiaky červenonohé, cíbiky a iné), ktoré tu hniezdili, ale z lokality ako hniezdiče úplne vymizli.
Lúku v minulosti ohrozovali záujmy firiem, ktoré boli v rozpore s požiadavkami ochrany životného prostredia, preto Slovenská ornitologická spoločnosť/ BirdLife Slovensko časť lúky (40 ha) vykúpila z prostriedkov donorov a s podporou svojich členov.

Lúky južne od obce Senné
Vlhké lúky pri obci Senné sú významných loviskom volaviek, chavkošov a zhromaždiskom vtáctva počas jarného ťahu. Odvodňovací kanál, ktorý túto časť odvodňuje vytvára okolo seba hodnotnú mokraď v ktorej hniezdi množstvo druhov vodného vtáctva. Vybudovaním stavidla na tomto kanáli a nastavením vhodného vodného režimu sa zlepšia podmienky pre hniezdenie vtáctva v mokradi i na okolitých vlhkých lúkách ako aj pre zachovanie mokraďovej flóry.

Lúka Blatá
Je to rozsiahla lúka s depresiami v ktorých sa voda udrží po celý rok. Je odvodnená dvoma kanálmi. V minulosti boli na tejto lúke najväčšie hniezdiská brehárov čiernochvostých a iných bahniakov a tiež vzácnych sov myšiarok močiarnych. V súčasnosti je tu jediné známe nocovisko žeriavov popolavých na Slovensku. Lúka bola dlho nekosená, vyžaduje cielený manažment orientovaný na požiadavky jednotlivých druhov. Ten sa dá zabezpečiť kúpou traktora a vykonávaním potrebných opatrení.

Projektové územie CHVÚ Medzibodrožie

História

 
Územie Medzibodrožia sa začalo vyvíjať v neogéne v dôsledku tektonických poklesov z ktorých vznikla aj Východoslovenská nížina, Stalo sa sedimentačnou oblasťou v ktorej sa usadzovali morské a jazerné usadeniny, neskôr piesčité a štrkovité nánosy riek. Veľké rieky, ktoré sa tu stretávajú, pri prechode do nížiny meandrujú a sú charakteristické mnohými ramenami, mokraďami a slatinami. Bolo to územie rozsiahlych lužných lesov, preto prvé hospodárenie malo charakter lesného hospodárstva s výrubom lesov a postupným rozširovaním pasienkov. Veľké výkyvy hladín riek a ich vzájomný vplyv na území bez veľkých výškových rozdielov neumožňovalo vývin intenzívneho poľnohospodárstva. Preto sa územie relatívne dobre zachovalo i napriek intenzívnym vodohospodárskym úpravám. V r. 1990 bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Latorica a časť územia bola 26.5.1993 zapísaná do zoznamu medzinárodne významných mokradí medzi tzv. Ramsarské lokality.
 
Opis územia
 
Projektové územie v Medzibodroží je lokalizované medzi obcami Beša a Čičarovce je z juhu ohraničené severnou hrádzou rieky Latorica. Z veľkej časti sa nachádza v území suchého poldra Beša, oblasti Veľkého lesa a lúk južne od Čičaroviec. Takmer celé leží vo vnútri Chránenej krajinnej oblasti Latorica. Os územia tvoria Bešiansky kanál odvodňujúci polder smerom na západ a Veľký kanál odvodňujúci lúky pri Čičarovciach smerom na východ. Nachádzajú lúčne a pasienkové spoločenstvá s terénnymi depresiami, močiarmi a s pieskovými dunami. Nezanedbateľné sú zvyšky mäkkých i tvrdých lužných lesov a teda je charakteristické rôznymi druhmi biotopov a spoločenstiev nížinného charakteru. V prevažnej miere je využívané na extenzívny chov dobytka a živočíšnu výrobu. Územia poldra sa z veľkej časti nevyužíva a mnohé pasienky sú zanedbané.
 
Podrobnejší opis územia s projektovými aktivitami
 
Cieľom projektu je zvýšiť hladinu podzemnej vody a zabrániť rýchlemu odtoku vody z krajiny. To je možné vybudovaním 2 stavidiel na Bešianskom kanáli a 1 stavidla na Veľkom kanáli. V existujúcich depresiách sa tak vytvoria dobré podmienky pre hniezdenie a zber potravy vtáctva a život rýb. Súčasne sa neohrozí extenzívne hospodárenie. Územie je jedným z troch najvýznamnejších zhromaždísk bocianov čiernych počas jesennej migrácie na Slovensku. Zhromažďujú sa tu tiež lyžičiare biele a volavky po vyhniezdení. Ďalšou aktivitou je obnoviť pasienky v Bešianskom poldri a obnoviť niektoré biotopy v zazemnených depresiách pre hniezdenie vtákov.
© www.life-senne.sk 2006